Rozum či skúsenosť? Mnoho ľudí rozmýšľa a niekedy sa škriepia, ktorá z týchto skutočností je dôležitejšia. Iní zase tvrdia, že život s bohatým rozumom, no bez skúseností je nám nanič. A kde vlastne vzniklo toto myslenie?

Po troške pátrania na internete som mohla nájsť celkom zaujímavé informácie. Zdravý rozum, po latinsky sensus communis znamená v bežnom jazyku „Sedliacky rozum“ alebo „Mať Filipa“. Čiže je to schopnosť človeka využívať svoju fantáziu, spomienky, myseľ k dosiahnutiu nejakého záveru.

Skúsenosť je zase vzťah človeka s okolitým svetom, ktorý skúma, báda a spracúva dojmy, a tým sa v podstate učí. Získava tým znalosti, schopnosti a zručnosti. Na druhej strane je skúsenosť aj nebezpečná. Vtedy si človek často berie len príklad z rozprávania druhých, než by sám rozmýšľal a riskoval. „Skúsenosť je drahá škola, ale hlupáci sa inde učiť nechcú“. –  Benjamin Franklin

Kedy vznikla táto filozofia? – Filozofia hlavne rozumu (racionalizmus) a skúsenosti (empirizmus) vznikla v 17. storočí. Racionalizmus považuje rozum za jediný a absolútny zdroj poznania. Začína Descartesom vo Francúzsku. Na druhej strane empirizmus jednostranne považuje zmyslovú skúsenosť za jediný zdroj poznania. Popiera podstatné rozlíšenie rozumu a zmyslov a neuznáva v rozume samostatný zdroj poznania.

„Skúsenosť sú okuliare (je zrakom) rozumu.“ —  Arabské príslovie

„Človek má veriť iba tomu, čo môže pochopiť rozumom a overiť si skúsenosťou.“ —  Karl Ludwig Borne

„Mohol si prečítať tisíce kníh a tisícky článkov, ale bez vlastných skúseností nevieš nič.“ —  Tomáš Erlich

Takže rozum alebo skúsenosť?  Podľa rôznych teórií, pohľadov, filozofií a aj pravdivých citátov môžeme usúdiť, že rozum bez skúsenosti, a naopak aj skúsenosť bez rozumu sú od seba nerozlučiteľné. Ak človek nechce zažiť moc nepríjemnú skúsenosť, musí k nej zapojiť aj rozum. Tak isto ak chceme len s rozumom postaviť dom, bez skúsenosti nebudeme vedieť čo máme vlastne robiť. Musíme tak rozum a skúsenosť primerane rozdeliť do svojho života, aby bol obohacujúci pre oboje.