Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo nám ostane po dušičkovom období okrem spomienok na našich blízkych?

Niekoľko týždňov pred Dušičkami sa celé masy presúvajú smer Poľsko s vidinou nákupu najkrajších a najlacnejších kvetov, kytíc, sviečok na hroby. Niektorí na to nemajú čas a nakúpia si všetky pomôcky, umelé kvety a vence si vyrobia sami. No nájdu sa aj takí, ktorí kúpia všetko na poslednú chvíľku. Len nepatrné percento ľudí siahne po prírodných spomienkových predmetoch.

Žijeme v dobe, kedy nie je problém si niečo kúpiť, už sa nečakajú dlhé rady pred obchodmi, a tak zrazu všetky cintoríny v priebehu pár dní žiaria ako príletové dráhy pre lietadlá a sú vyzdobené všakovakými kvetmi a sviečkami od výmyslu sveta. No prejde sviatočné obdobie a po niekoľkých dňoch, prípadne týždňoch či mesiacoch sa zrazu tieto nádherné kvety, vence, sviečky, svietniky zmenia na kopu plastov a odpadu. Jednoducho, farba sa vymyje, kvety sa zničia alebo ich odfúkne vietor, v niektorých prípadoch si ich niekto požičia. Ostane na ne iba nepatrná spomienka, ale naša planéta si tieto sviatky zapamätá veľmi dobre. Prečo? Pre tony plastov a odpadu, ktoré nám ostanú.

Uvedomme si, že si máme spomínať na svojich blízkych počas celého roka, nielen niekoľko dní v roku, to znamená, že si napríklad môžeme kvety a rastliny vysadiť, a tým obmedziť nákup plastových zbytočností, alebo jednoducho siahnime po živých kvetoch, vyrobme si s láskou vlastné svietniky. Argument, že veď kvety vednú, treba ich polievať neobstojí, pretože aj umelé kvety sa pomerne rýchlo znehodnotia. Určite nezdobme cintoríny len kvôli pocitu, že sa to patrí a čo povedia druhí, jednoducho, veď spomínať v prvom rade máme v srdci, v modlitbách, myšlienkach na dotyčného. Skúsme k tomu pridať aj pomyslenie, že si spomenieme na blízkych a pomôžeme aj planéte. Však je len jedna a naša, sme za ňu zodpovední všetci spoločne práve teraz v tejto chvíli.