Jedenkrát do roka si pripomíname obdobie, ktoré je typické tichosťou, clivotou, no hlavne spomienkou na ľudí, ktorí tu už nie sú. Možno odišli dávno, možno pred krátkym časom, ale všetkých si ich chceme uctiť a spomenúť si tak rodinne, spolu, pretože to, čo nám vždy ostane nie sú hmotné veci, ale spomienky, pocity.

Z nášho historického zázemia založeného najskôr na pohanskej, neskôr na kresťanskej tradícii tento čas ľudovo nazývame Dušičky, no z iných kultúr k nám prichádza sviatok Halloween. Mnoho ľudí vyrezáva tekvice, chodí na hallowenské párty, posiela detí na hallowenské posedky v kostýmoch rôznych príšer, no na spomienku na najbližších zabúda. Máloktorý si reálne niečo dozvie o pozadí tohto sviatku.

Na toto samozrejme pružne reaguje aj trh a na pultoch nájdeme od cukríkov v tvare príšer až po hallowenské kostýmy pre dospelých všetko. A obchodníci si mädlia ruky, pretože čím väčší dopyt, tým väčší zárobok, no tým aj viac odpadu, zaťaženie planéty.

Všetko je super, naoko. Prečo máme my ľudia, Slováci, potrebu kopírovať tradície, upravené tradície z iných národov a krajín a svoje dehonestovať? Nie je na mieste zamyslenie, prečo je Hallowen u nás tak populárny? Možno je pre bežného človeka ťažšie prijať túto tému, má otupené vnímanie, radšej zmení vnímanie sviatku a zamyslenie sa možno aj nad svojím životom na veselé popoludnie v strašidelnom kostýme s priateľmi a s alkoholom. Ale ruku na srdce, to fakt chceme, aby si mladšie generácie predstavovali svojich blízkych, ktorí tu už nie sú ako nejaké príšery a vnímali tento sviatok len konzumne? My teda nie! A čo vy?